Banská Bystrica nezaostávala na slovenskej graffiti scéne a jej vplyv bol jasne viditeľný nie len tam.

P: V prvom rade som našiel inšpiráciu v časopise Artattack, ktorý sa mi dostal do ruky hneď ako som začal maľovať. Pre mňa bystrické graffiti boli slabé a chcel som nájsť niečo viacej. Inšpirovali ma hlavne tvorba a mestá ako sú Praha, Mníchov a New York. Jeden z prvých rozhovorov, ktorý som čítal bol s Per One, písal tam o tom, že chce mať lepšiu graffiti tvorbu ako ostatní, bez konflitku a s dušou.  V Banskej Bystrici bol Idiot a Beck, ktorí spravili z mesta a tvorby v ňom pojem, ale stále ma ovplyvňuju aj v dnešnej dobe ľudia predovšetkým mladí, ktorí zaujmú štýlom, tvorbou a energiou. Energia ja najdôležitejšia časť procesu, pretože ak si dovarený alebo podobne, ktorý sedí niekde v triede, tak ťažko niečo vyprodukuješ.

FCS: Aké spreje si používal a kde si si ich zabezpečoval? Pokiaľ sa pamätám, BB bola v polke 90. rokoch známa svojimi 150ml KIMTECmi, maľoval si s nimi aj ty? Vraj to bola celkom dobra dóza. Graffiti je nelacný špás, mal si v tom čase finančnú podporu iných, pripadne ako to brala tvoja najbližšia rodina? Okolie vás počas zlatej éry SK graffiti podporovalo alebo ani nie?

P: Áno stihol som ešte časy, kedy sa chodilo po Kimteci v BB do Majera, ale o kvalite som vtedy nevedel nič tak som bol spokojný. Moja rodina bola piča a je doteraz, nepodporovali ma,  zarábal som si na brigádach a scéna, keď som bol ešte toy ma tiež nepodporovala, musel som sa vypracovať sám.

FCS: Čo tvoji crewmani, kto z nich pretrval až do dnes, kto už nie je v hre? Bolo vás viacej ak sa nemýlim. Pokiaľ sa nemýlim, bol si aj v mimo banskobystrických crew, Nitra, hovorím správne?

P: V BB sú to chalani z TNT, ktorých som dal dokopy a vložil do nich moje nádeje a skúsenosti, no sú mladí a zaujímajú ich viac ako graffiti tvorba aj iné veci. A v OBGRS, ktorí sú mojou hlavnou crew, sú skvelí chalani,  tiež sa tak isto ako ja venujú aj komerčnej tvorbe, čím im možno chýba aktivita bežného writera. Týmto ich chcem nakopnúť – Aero, Wild, Push a Sero a hlavne Sero.

FCS: Tvoje veci je vidieť hlavne na legáloch ale najsilnejšie sú asi graffiti maľby formou reklamy pre náročných klientov za účelom zárobku, teda graffiti zákazky.

 Ako to vidíš ty, ktorý segment graffiti tvorby je pre teba najvyšší level, čo ťa najviac baví? Úprimne nepoznám veľa ludi na Slovensku, ktorí sa živia graffiti maľbami.

P: Predovšetkým najvyšší segment maľby v graffiti tvorbe je pre mňa metro a vlaky, potom ulica, aj keď ich mám málo. Ale je pravda, že ma je vidieť. Robím aj zákazky pre rôznych klientov, ktorí ma kontaktujú so svojou predstavou, ktorú neskôr spolu spracujeme, kvalita je základ. Kontaktujú ma veľké firmy, menšie firmy ale aj súkromné osoby. Ich predstavy o maľbách sú rôzne, prednedávnom som maľoval napríklad aj nakladač, komponent pre kamión, steny clubu ale aj portréty. Najviac ma však baví byť originálny, vymyslieť niečo sám a nebyť plagiátor, ale riadiť sa svojím srdcom, hlavou a skúsenosťami. Na Slovenskú sú síce ľudia čo sa touto tvorbou živia, no však ide skôr a kvantitu ako kvalitu, a nevedia čo je to makať v dobe keď neboli spraye, trysky a ani internet na obkresľovanie.

FCS: Si zástancom New School alebo sa ti viacej paci Old School? Uvažoval si niekedy nad použitím originál capu na obťah? Ako vnímaš tento back to the roots style graffiti?

P: Som zástancom aj aj, ale páči sa mi myšlienka old schoolu, lebo moje srdiečko stále bije pre New York v ´80s, ale mám rád inovatívne techniky, nie však sračky týkajúce sa New schoolu. Čím som starší, tým viac potrebujem, aby moje veci mali v sebe odkaz, posolstvo ktoré má dať niečo ľudom. Používam original cap celkom často, ale do backroundu, lebo si myslím, že špinavé ale výtvarné peaces majú svoje čaro. Nijak.

FCS: Mal si niekedy s nejakými writermi seriózny konflikt? Hovori sa o tebe, že si dosť otvorený typ a na rovinu vyjadríš, čo si myslíš. Myslíš, že hejty a dissy posuvajú tvorbu jednotlivcov a scény vyššie alebo to ma opačný efekt?

P: Je ich niekoľko, sú to hlavne ľudia, ktorí parazitujú na dnešnej módnej vlne streetartu a graffiti, sú to bezcenný ľudia ktorí neznamenajú na scéne nič. Kritiku treba určite povedať do očí, aby náhodou niektorí nemali mylné pojmy a dojmy, od hejtu a dissu to má ďaleko, keď to má hlavu a patu, je však na človeku ako to prijme. Kritika by mala byť súčasťou zdravého myslenia a mala by zahŕňať aj sebakritiku, ktorá niektorým writerom chýba.

FCS: Ako vnímaš momentálnu slovensku graffiti scénu? Mám na mysli legal, ilegal.

P: Snakeov, ktorí ťa nabonzujú radi je veľa….ale clekovo vnímam scénu pozitívne, je veľa ľudí, ktorí ju posúvajú dopredu a snažia sa. Ilegal je neodmysliteľnou časťou preto každí by mal tvoriť aj ilegálne v akejľkolvek miere. V posilke sa nestaneš chlapom :D. Legal – môže byť.

FCS: Skečujes pravidelne alebo len občas, pripadne vôbec?

P: Každý deň/noc.

FCS: Je nejaká graffiti scéna, kdekoľvek na svete, akokoľvek časové obdobie, kde by si sa chcel na určitý okamih presunúť a byt jej častosťou?

P: Ako každý writer milujem New York 70/80´s, ale v dnešnej dobe by som sa strašne rád ocitol v Brazílii v Sao Paole v slame, aby som mal možnosť spoznať ľudí ktorí majú naozajstné problémy často aj existenčné. Bavia ma mestá a kultúry kde to vzniká, všetky tie príbehy.

FCS: Bol si niekedy na nejakom tripe? Nemám na mysli papieriky. Niečo sa mi mari o produkcii s Nomadom THK v Mnichove.

P: Bol som na niekoľkých tripoch, no tento bol celkom vzrušujúci. Bol s nami aj Micro a mali sme naplánované viaceré akcie na rôznych miestach (vlaky, steny). Maľovali sme tak na Halofame, ja s Microm na jednej strane a Nomad na druhej strane dokončoval produkciu. Samozrejme prišla policajtka na koni, my s Microm pred sudcom a Nomad si to ďalej natieral. Nás doriešili a on stále maľoval :D. Z tripov by som ešte spomenul dávny balkánsky, rakúsky, český a slovenský. Za mládi ich bolo dosť.

FCS: S odstupom času vnímaš, že sa tvoja chuť na graffiti zvyšuje, znižuje, stagnuje? Ako často maľuješ?

P: Moja chuť sa zvyšuje, neni ani hodiny, kedy by som nemyslel na maľovanie. Chodím si niečo natreť skoro každý deň, aj keď to nie vždy ide. Nepatrím medzi tých writerov, ktorí starnú a pomaly s tým končia, ja naopak čím som starší tým viac mám pocit, že práve začínam. Hlad po graffiti je silnejší ako keď som mal 15. Nikdy by som si nemyslel, že to zájde až takto ďaleko.

FCS: Ako by si definoval Graffiti, čo pre teba v živote znamená? Čo ťa na graffiti tvorbe fascinuje? V čom je graffiti umenie iné ako iné druhy umenia?

P: Graffiti sú pre mňa všetko – zážitky, peniaze, priatelia. Fascinujú ma ľudia ktorých stretávam a môžem im urobiť radosť mojou tvorbou. Tento druh umenia sa mi páči hlavne tým, že stretávam ľudí,  či už keď maľujem alebo moje maľby sú nimi konfrontované, na stenách sa stávajú ich súčasťou života. Nie je to umenie ktoré je zavreté v galériách ale je nonstop viditeľné pre kohokoľvek.

FCS: Kto bol podla teba ultimatívny graffiti kráľ vrámci Slovenska, kto nim podľa teba je a kto nim podla teba bude?

P: Prvotnými kráľmi z môjho pohľadu bol Risk a Squot, neskôr Daor, ktorý to tiahne až doteraz, a samozrejme Nomad. A  ako budúceho kráľa vidím Orea, je to človek ktorý na sebe maká a od neho vidno aj stále nové panely, čo poteší dušu každého writera, pomaly prekonáva aj starších.

FCS: Hovori sa o tebe, že ako jeden z mala slovenských writerov vyjadruješ ostro a jasne svoj názor voči pravicovému extrémizmu, ktorý na Slovensku posledne roky nadobudol politické rozmery. Ako vieme ich vplyv v BB vždy bol a aj momentálne je dosť silný, no napriek tomu si sa nikdy nebál vyjadriť k utečeneckej téme svoj názor, ktorý ich rozhodne nepotešil. Máš za to u nás velký rešpekt!

P: Nemám rád nenávisť ľudí voči sebe, obzvlášť nacistov a spol. Nikdy to nebola cesta riešenia, človek od svojho počiatku bol multikultúrny, iba v tejto dobe sa to rieši. Som rád, že som na dobrej strane, aj keď sa mi mnohokrát vyhrážali vyvraždením rodiny. Myslím že, spolupatričnosť a súdržnosť a rešpektovanie ľudí by mala fungovať voči sebe.